A je to tu opäť, ak chceš aj toto leto zažiť kopec srandy, overiť si svoje schopnosti, zabaviť sa, ale hlavne spoznať Ježiša ako svojho najlepšieho kamaráta, tak príď medzi nás do krajiny horčičného zrnka. 2. až 6. 8. 2006 pri horárni opäť vytvoríme veľkú Ježišovú rodinu. Ak máš záujem a máš 11-18 rokov, môžeš sa zapísať na prihlášku, ktorú nájdeš na stolíku pod nástenkou. Nezabudni si zobrať návratku, ktorú dáš podpísať rodičom a spolu s poplatkom 500 Sk prines najneskôr do 30. 7. 2006 Veronike Kvakovej. Teplú stravu a ubytovanie máš zabezpečené, len si prines spacák a karimatku.
Takže ešte raz, veľa srandy a silu priateľstva zažiješ 2. – 6. 8. – to znamená celých 5 dní v krajine horčičného zrnka pri horárni. Neváhaj a prihlás sa. Čakáme aj na Teba.

*******************************
Tábor „JESUS FAMILY“ 2006
V krajine horčičného zrnka

Tohto roku, vďaka obetavosti mladých, mohli sa deti od nás i z okolia zúčastniť už druhého ročníka tábora „JESUS FAMILY“ (Ježišova rodina). Tohoročný "tábor" naviazal na úspešnosť z minulého roka. V krajine horčičného zrnka bola téma i myšlienka, ktorá sa niesla počas všetkých dní programu. Bohatý, zaujímavý program nedal šancu nude. Náročná príprava priniesla svoje ovocie. Spokojnosť, radosť, poučenie, nové poznania a pohľady na vieru, nové priateľstvá. Posledný deň nás náhodne navštívil vzácny hosť so svojou rodinou pri svojich relaxačných aktivitách v prírode. Pán primátor Knapík sa v diskusii so skautmi z miestneho oddielu v krátkosti oboznámil s ich činnosťou a plánmi do budúcna. Spolu s miestnym pánom farárom ocenili prínosy z aktivít mládeže. Vzácny hosť sa zúčastnil záverečného vyhodnotenia a nepohŕdol skromným ale chutným obedom, pri ktorom v neformálnej diskusii možno viac spoznal našu obec i dobrých, obetavých ľudí z nej. Ľudí, ktorí neľutovali nezištne obetovať svoj voľný čas pre dobro a radosť iným. Ďakujeme všetkým sponzorom, ktorí prispeli akýmkoľvek spôsobom, finančne alebo naturáliami. Vďaka patrí všetkým rodičom - kuchárom a kuchárkam, skautom z 8.oddielu Jozefa Murgaša z Kysaku i ďalším mladým a rodičom, ktorí zabezpečovali technické zázemie celého podujatia. Nesmiernu vďaku si zaslúžia i vedúci za svoju trpezlivosť a lásku, s akou sa venovali deťom. Najväčšia vďaka však patrí Nike, ktorá bola a je srdcom i mozgom celého projektu.

Veríme, že z bohatstva ducha, čo tam deti našli, budú čerpať možno až do budúceho ročníka.

Lucia Germanová

*******************************

Vyjadrenia deti:


To je teda začiatok! Preniesť sa po rukách, prejsť tunelom a ešte dostať aj s varechami! To veru nikto z nás nečakal. A čo prišlo potom? Jedným slovom zábava! Kopec srandy, súťaže, modlitby, radosť a to najdôležitejšie – nikdy žiadna nuda!
Najlepšie to bolo po večierke. Potajomky sme sa napchávali, rozprávali, smiali.
Každé ráno bol bombový budíček, ktorý prebudil naozaj každého. A potom nás čakal vždy deň plný zábavy.
Pri súťažiach sme sa vždy museli zjednotiť a držať pohromade ako jeden tím. Ak jeden spadol, ostatní mu pomohli na nohy. Ak zaostával, počkali ho.
Toľko zábavy sme počas tých piatich dní zažili, že sa neviem dočkať budúcich prázdnin.
Dokonca aj lúčenie malo svoje čaro, svoj šťastný koniec.
Jednoducho je načo spomínať.

*******************************
A konečne nastal ten deň. Konečne sa ide do tábora Jesus Family.
Keď sme tam prišli, ako prvé prekvapenie bola prekážka cez ktorú sme museli prejsť. Bolo pri tom zopár pádov, niektorým bolo vidno aj gate, takže bola celkom zábava. Dokonca nás tam aj vyprášili varechami!
Cez deň sme mali kopec súťaží, obedovali, raňajkovali aj večerali sme vždy s modlitbou a úsmevom na perách, veď o zábavu nikdy nebola núdza. Keď niekto potreboval pomôcť, vždy tam bol niekto, kto podal pomocnú ruku.
Boli tam aj super voňavé, čisté a udržované záchody, na ktoré bolo radosť chodiť :+).
Pri jedle sme sa ohadzovali uhorkami, ktoré nechtiac skoro skončili na farárovi, nášmu hosťovi, ktorý prišiel odslúžiť omšu, zatancovať si, zabaviť sa.
Odchod bol najhorší. Lúčenie, ale aj to s úsmevom na tvári. Veď o rok sa stretneme znovu, znovu sa popíšeme po tvárach centrofixami, popastujeme sa. Znovu zažijeme kopec zábavy, podaktorí chtiac-nechtiac skončia v potoku alebo v blate.
Takže sa na Vás tešíme znovu o rok!

*******************************

To je ale prekvapenie! To naozaj musíme prejsť po rukách tých ľudí? Veď spadneme! A nemýlila som sa, bolo tam zopár pádov, no kopec zábavy. Ale potom?!? Museli sme prejsť tunelom a dostali sme varechami.
Keď sme boli dnu, to sme netušili koľko zábavy nás ešte len čaká.
Pri súťažiach sme si museli pomáhať, museli sme držať pohromade ako jeden tím, inak by sme prehrali.
Ráno sme si prečítali sv. písmo, pri raňajkách, obedoch a večerách (ktoré varili super kuchárky) sme sa poďakovali Bohu za jedlo. Po večery sme si spievali, tancovali, smiali sa. V posledný deň sme mali do rána dokonca aj rozlúčkovú diskotéku.
A potom to prišlo. Rozlúčka. No nie smutná, ako by ste si mohli myslieť, ale veselá, priam prekypujúca šťastím a radosťou. Veď budúci rok zažijeme znovu kopec zábavy, pádov, sĺz, úsmevov, výhier a prehier. Tak dovidenia znovu o rok.