Vážení Ružínčania, milí čitatelia,

pri zhliadnutí tejto skromnej knihy sa možno niektorí z vás pozastavili nad jej podnázvom. Smutná história jednej zabudnutej obce.

Pri jej tvorbe sa autor stretol s mnohými ťažkosťami. V dnešnej situácii, keď ubehlo vyše 42 rokov od vysídlenia a následného zatopenia obce Ružín, je takmer nemožné v základnom internetovom prehliadači nájsť čo len strohé údaje z histórie obce. Všetky webové stránky pod heslom Ružín zobrazia už len vodnú priehradu a internetový prehliadač automaticky vyhľadá iba údaje k obci Ružiná, ležiacej pri Lučenci na strednom Slovensku. Podobne je to s rodákmi. Nájsť v súčasnej dobe na internetových serveroch čo len jedného človeka, ktorý by sa hlásil k pôvodným Ružínčanom a dokázať ho nakontaktovať, je priam nemožné. Snažili sme sa využiť tento moderný prostriedok pre vyhľadávanie roztratených rodákov, nakontaktovať tých, ktorí opustili toto miesto a žijú priďaleko, nájsť aspoň zmienku o nejakej významnejšej osobnosti pochádzajúcej z Ružína. Žiaľ, všetko takmer neúspešne. Okrem informácií o samotnej vodnej hladine, chatách, stručných geografických údajoch a správ o povodniach, či funkcii vodného diela, k pôvodnej obci nenájdeme absolútne nič.

 A kde sú tí, ktorí sa z Ružína natrvalo odsťahovali a žijú v blízkych i ďalekých obciach a me stách Slovenska? Ako ťažko sa získavali údaje od Ružínčanov a ich potomkov. Akoby nechceli sa rozpamätať na svoju mladosť, svoje rodisko, svoju dedovizeň. Či necítia aj malú spoluzodpovednosť za to, že dnes o histórii Ružína nemáme takmer žiadnej zmienky? Preto zozbierať akékoľvek informácie o Ružíne bolo veľmi náročné.     

A čo archívy? Kam sa podeli všetky kroniky, klasifikačné hárky zo školy, notárske zápisnice, dokumenty MNV a ostatné písomné pramene? Pri návšteve Štátneho archívu v Košiciach sme z toho všetkého našli len minimum. Heslo Ružín väčšinou v archívnych inventároch úplne chýbalo.

A čo inteligencia? Odmlčali sa starostovia, predsedovia MNV, farár, ktorý slúžil v ružínskom kostole poslednú omšu, učitelia, ..., všetci sú už na pravde Božej. Nepovedia nám už absolútne nič. A tí, čo žijú, mlčia takisto.

Ostali už len pospolití Ružínčania rozpŕchnutí po celom Slovensku (možno aj po svete). A ostali staršie archívne pramene roztrúsené po slovenských a maďarských archívoch a zopár starých kníh, v ktorých sa Ružín spomína. A to je tak všetko. A ľudské spomienky už po vyše 42 rokoch sa akosi nikomu nechcelo znova oživiť. Otvárať možno staré rany. Snáď aj celkom pochopiteľne. A tak milý čitateľu, milý Ružinčane, vpísal som do tejto knihy všetko, čo som vpísať vedel. Ak niečo nie práve tak, ako by sa to bolo žiadalo, prosím, odpusť. Možno len práve srdce Ružínčana dokáže napraviť to, čo nebolo napísané tak, ako bolo potrebné. Ale nech je táto kniha aspoň odrazovým mostíkom pre ďalších bádateľov tejto, asi každý pochopil, že smutnej histórie jednej zabudnutej obce. autor Anton Medvec

Kysačania sa rozhodli zaznamenať svoju históriu vo chvíli, keď nás opúšťajú tí najstarší pamätníci a s nimi príbehy, fakty i fotografie.  

V poslednej chvíli začali tvoriť knihu o obci Kysak.

V riave informácii, starých fotografií a spovedí starých pamätníkov zistili, že najväčším a  najsmutnejším prítokom je história jednej zabudnutej obce.

Zmienka o tejto obci mala byť len jednou z kapitol.

Teraz je to celá kniha, kniha venovaná len tejto obci, kniha venovaná jej ľuďom, ľuďom, ktorí sú roztrúsení všelikde, no najviac u nás.

Ľuďom z jednej zabudnutej obce venujeme knihu o obci Ružín, ....nezabudli sme. starosta obce Ing. Ľubomír Krajňák

cena knihy: 7€